Postihnutie očí - postihnutie oka, predovšetkým rohovky, predstavuje obávanú variantu herpesu simplexu. Následkom toho môžu byť jazvy na rohovke a zákal rohovky, čo môže viesť k poruchám videnia až k oslepnutiu.

Ekzema herpeticatum – pri ekzéme sa môže objaviť veľký počet spolu splývajúcich herpetických pľuzgierikov, ktorých obsah sa zakalí a erozívne zmení. Bez liečenia môže dôjsť k rozšíreniu pľuzgierikov na celé telo s vysokou horúčkou a životu nebezpečnou infekciou mozgu (encefalitída). Ďalšími komplikáciami sú zápal očných spojoviek (keratokonjunktivitída herpetica) a zápal pľúc.

Pri liečbe infekcie sa môžu sa používať tabletky B komplex forte, vitamín C a zinok. Na vysušenie pľuzgierikov a schladenie sa hodí zinková mixtúra. Pri častejších herpesoch môžeme ako prevenciu použiť voľnopredajné preparáty na zvýšenie imunity. K tým najznámejším patria najmä prípravky z hlivy ustricovej - IMUNOGLUKAN. Pri liečbe ťažších herpesov prichádza do úvahy použiť ACYKLOVIR, ktorý blokuje rozmnožovanie vírusu, či už v masti, alebo v tabletkách.

HERPES GENITALIS

Pôvodca ochorenia - Typické pre vírus HSV-2 sú ochorenia pod líniou pásu, čiže herpes genitalis. Pri oslabení imunity môže dochádzať k ťažkým alebo až život ohrozujúcim priebehom. Obávanou je aj často smrteľne prebiehajúca novorodenecká herpesová sepsa infekciou v pôrodných cestách, ktorej možno zabrániť cisárskym rezom. Liečba sa riadi podľa vážnosti ochorenia.

Vstupná brána nákazy - Prenos kvapôčkovou infekciou a kontaktnou infekciou zo špiny na poranenú pokožku a sliznice, prevažne pod líniou pásu. U detí infekcia v maternici pred pôrodom alebo častejšie počas pôrodu v pôrodných cestách. Je na zváženie, že infekcia herpesu v oblasti pier, čiže herpes labialis, sa môže aj na genitálie preniesť pri ústnom styku, a potom viesť k herpesu genitalis.

Výskyt - celosvetovo, miera nakazenia 30-50%, pretože infekcia nastáva prevažne pohlavnou cestou, objavuje sa väčšinou až po puberte, pričom inkubačná doba je 2-12 dní.

Symptómy -Typické ochorenia pre vírus HSV-2 sú:

Vulvovaginitis herpetica - skupinové pľuzgieriky sa môžu nachádzať v maternici, na bránke krčka maternice, na lábiach, v krčku maternice a na močovej rúre. Prepuknutiu ochorenia často predchádzajú nešpecifické zápalové zmeny , pričom sa môžu vyskytovať aj komplikácie – ako vysoká horúčka s ťažkými celkovými symptómami a opuchmi lymfatických uzlín.

Balanitis herpetica alebo balanoposthitis herpetica - skupinové pľuzgieriky a vredy na žaludi (balanitis) alebo dodatočne aj na predkožke (balanoposthitis) s rovnakým spektrom komplikácií ako u žien.

zníženou imunitou môžu na pásový opar ochorieť aj viackrát. Osoby, ktoré neboli choré na ovčie kiahne, sa môžu infikovať vírusom pri pacientoch s pásovým oparom a potom dostať ovčie kiahne, nie však pásový opar.

K prenosu infekcie dochádza vzdušnou cestou. Výskyt herpes zoster je sporadický a stúpa s vekom, pričom sa vyskytuje hlavne u ľudí s oslabenou imunitou. Inkubačná dobra je 14-16 dní, pričom u osôb s poruchou imunity býva kratší.

Príčiny - Pôvodcom ovčích kiahní ako aj pásového oparu je vírus varicely a herpesu zosteru. Tento vírus prechádza po prekonaných ovčích kiahňach pozdĺž nervových vlákien do blízkosti miechy. Tam môže vírus varicely a herpesu zosteru prebývať roky latentne, čiže nepozorovane. Reaktivácia týchto vírusov, ktoré v tele ostali, potom vedie k pásovému oparu, ktorý sa vždy obmedzuje na oblasť zabezpečenú postihnutými nervami. V podstate tu ide o druhý prejav, čiže druhý výskyt ovčích kiahní, avšak lokálne ohraničených. Pri pásovom opare ide o reaktiváciu existujúcich vírusov a nie o druhú infekciu vírusom, príčiny tejto reaktivácie nie sú doteraz objasnené. Bolo spozorované, že pacienti s poruchami imunitného systému, napr. pri AIDS alebo pri rakovinových chorobách, ochorejú nápadne často na pásový opar. Ale aj silný stres alebo silná duševná záťaž môžu byť ako spúšťače za výskyt ochorenia zodpovední.

Prejavy - Ochorenie začína všeobecným pocitom choroby, pričom pacienti sa cítia unavení a majú ľahkú horúčku. Po 2-3 dňoch nastupujú silné bolesti ako aj poruchy citlivosti v priebehu postihnutého nervu, na koži sa vytvoria uzlíky zoradené do skupiniek, ktoré sa zmenia na pľuzgieriky o veľkosti špendlíkovej hlavičky až hrášku. Tieto pľuzgieriky môžu obsahovať vodnatú alebo krvavú tekutinu a niekedy sa rozpadnú. Pásový opar sa môže vyskytnúť aj na tvári, ak vírusy pretrvali v mozgových nervoch. Pri obzvlášť častom napadnutí nervu trigeminus sú postihnuté oči, nos, čelo a ochlpená koža hlavy polovičky tváre. Tvorením vredov na rohovke alebo dúhovke oka môže dôjsť k trvalým poškodeniam, až k oslepnutiu. Pri pásovom opare v oblasti ucha môže až u 60% pacientov dôjsť k čiastočnému ochrnutiu tváre, ktoré sa však príležitostne samé stráca. Ochrnutie svalstva tváre môže byť pozorované aj pri pásovom opare na krku. Po zahojení kožných vyrážiek často ostávajú oblasti so zvýšeným pigmentom alebo oblasti bez pigmentu.

Prevencia prenosu je izolácia chorého, pred nákazou treba chrániť osoby s poruchou imunity.

Pri liečbe sa používa lokálna liečba, ktorá urýchľuje zaschnutie, tlmí svrbenie a bráni bakteriálnej superinfekcii – antiseptické masti, tekutý púder, vysušovacie pasty. Pri teplote sa používa paracetamol, pri ťažších herpes zoster prichádza do úvahy použiť antivirotiká – napr.ACYKLOVIR, a iné virostatiká podávané hlavne pri ťažších infekciách aj intravenózne, ktoré blokujú rozmnožovanie vírusu. Včasným podaním virostatík môže u pacientov s pásovým oparom dôjsť už počas niekoľkých hodín k uvoľneniu od bolestí ako aj k zmierneniu sčervenania kože a zabráni vývoju ďaľších komplikácii a postherpetickej neuralgii. Bez liečenia sa však pásový opar tiež vylieči do 2-4 týždňov.

Perspektívne sa odporúča vyšetrenie v imunologickej ambulancii a následná imunomodulačná liečba.

Prognóza - prognóza ochorenia bez komplikácií je dobrá. Dve tretiny ochorení sa vylieči bez následkov. Herpetická neuralgia vo svojom výskyte a trvaní závisí od veku pacientov. Vo všeobecnosti sa objavuje u 10-15% pacientov, pri pacientoch, ktorí sú