Bikujeme s alergiou a astmou
BIKUJEME S ALERGIOU A ASTMOU
Bývajú obdobia, keď Vám alergia len tak zľahka dýcha na chrbát, ale dokáže aj riadne pritlačiť. Slzy vám tečú prúdom, škriabe vás hrdlo, svrbia sliznice a z nosa sa vytvorí vodovod. Alergia je nenápadný škodca, ktorý Vám dokáže znepríjemniť akýkoľvek outdoorový šport. Najprv sa len tak nenápadne prihlási raz za čas a postupom času svoje príznaky riadne pritvrdzuje. Miesto toho, aby ste sa na biku dobíjali jarným slniečkom, hltali prvé kilometre a vychutnávali si zvuky a vône jarnej prírody,
prepadáte depresii, že kondícia nadobudnutá v zime zmizla niekam do nenávratna, že to stiahnutie, ktoré cítite na hrudníku tak skoro nepominie a uvažujete o tom či má vôbec zmysel smrkať, keď to z nosa odkvapkáva samo.
Čo nás teda môže z tých alergií trápiť a čo s tým?
ALERGICKÁ NÁDCHA
Ćo je alergická nádcha ?
Alergia je neprimeraná reakcia organizmu na látky, s ktorými sa väčšina z nás stretáva v bežnom prostredí, pričom nos a oči sú časti tela, ktoré alergia postihuje najčastejšie. Na Slovensku trpí približne 40 percent populácie niektorým z prejavov alergie a najvýraznejšie sa prejavuje u starších detí
a mladistvých.
Alergická nádcha je zápal nosovej sliznice vyvolaný alergénom, kedy spočiatku začínajú nos, podnebie, hrdlo a oči svrbieť a následne sa objavujú tri základné prejavy – kýchanie, vodnatý výtok z nosa a jeho upchatie. Veľmi často sa k alergickej nádche pridruží aj postihnutie očí, kedy sa môžu zapáliť
a opuchnúť očné spojovky. Môžu sa pripojiť aj mierne zvýšené teploty a zvýšená únavnosť. Asi tretina alergikov na pele trpí tzv. „orálnym alergickým syndrómom“, ktorý je charakterizovaný pálením
a svrbením pier a sliznice úst a vzniká po konzumácii určitých druhoch ovocia a zeleniny – napr.
u alergikov na stromy brezovité sa prejavuje po orechoch a jablkách. Treba si dávať pozor aj na med, ktorý môže obsahovať peľový alergén a vyvolať alergickú reakciu. Ak sa tieto príznaky neliečia už
v začiatkoch a alergická nádcha sa podcení, stav sa môže pomaly zhoršovať a môže sa vyvinúť bronchiálna astma, ktorou trpí až 30% pacientov s diagnózou alergickej nádchy.
Kedy vzniká ?
Alergia nie je len otázkou alergie napríklad nosa a očí, ale je to jeden ucelený systém a postihuje celý organizmus, kedy môže prechádzať z jedného druhu alergie do druhého (ekzém, potravinová alergia, bronchiálna astma a iné). Pravdepodobnosť, že budete alergický, rastie s výskytom alergie v rodine, avšak rozšírenie alergií nie je dané len dedičnosťou, ale hlavne zmenami vonkajšieho prostredia a životného štýlu. Až 40 % populácie má k nejakému typu alergie vrodené predpoklady a patrí medzi atopikov. Atopik sa môže kedykoľvek počas života zmeniť na alergika, jednoducho povedané, čo vám skôr nevadilo, vám postupom času začne vadiť.
Čo ju spôsobuje ?
Aj napriek tomu, že je známych asi 20 000 alergiu vyvolávajúcich látok, 90% alergikov má alergiu na nasledujúce alergény - pele, roztoče v domácnosti, srsť zvierat, lieky, plesne, potraviny, jedy z hmyzu
a iné. Najfrekventovanejším typom alergie je tzv. senná nádcha, pri ktorej ide o alergiu na pele
a rozdeľujeme ju v závislosti od toho, ktoré pele práve kvitnú, v našich podmienkach na tri hlavné obdobia:
skoré jarné obdobie (III-IV), kedy sa vyskytujú v ovzduší hlavne pele drevín (breza, lieska, jelša..)
druhá polovica jari až prvá polovica leta(V-VII) – s prevahou peľu tráv a obilnín
obdobie vrcholiaceho leta a začínajúcej jesene(VIII-X), v ktorom je hlavnou alergénovou zložkou ovzdušia peľ astrovitých rastlín - buriny.
Kedy navštíviť lekára?
Pacienti, u ktorých sa nádcha objavuje približne vždy v rovnakom období a má 3 základné znaky (spomínané vyššie) by sa mali poradiť so svojím praktickým lekárom, ktorý ak toto podozrenie potvrdí, ich odporučí do alergologickej ambulancie. Približne na jeseň by sa mali absolvovať špecializované alergologické vyšetrenie, aby im odborník mohol jednoznačne potvrdiť diagnózu (s pomocou kožných vpichových – „prick“ testy- alebo krvných testov) a odporučiť špecializovanú liečbu.
Liečba nádchy
Liečba alergie pozostáva z troch základných bodov
1.Obmedziť kontakt s alergénom – RADY PRE CYKLISTU ALERGIKA
Pacienti s alergiou by mali sledovať peľový kalendár – www.zdravie.sk, www.pneumoalergo.sk, www.alergia.sk - a približne 14-28 dní pred predpokladaným kvitnutím rastlín, na ktoré reagujú alergicky, začať užívať každodennú preventívnu liečbu.
Je vhodné vyhnúť sa priamemu kontaktu s peľom a prispôsobiť tomu aj jazdu na bicykli - rizikovým úsekom sa treba vyhýbať – lúky, alej topoľov, brezový les...
Pohyb vonku je najlepší skoro ráno a neskoro večer – vtedy je v ovzduší najmenej peľu.
Za veľmi suchého a veterného počasia, treba trénovať v hlbokom lese, tam je alergénov veľmi málo. Ideálne je tiež daždivé počasie a doba po daždi, kedy je množstvo peľov v ovzduší minimálne.
Agresivitu peľov zvyšujú škodlivé látky v ovzduší, napr. dopravný ruch , preto treba čo najmenej jazdiť v meste.
Kvalita ovzdušia je lepšia vo vyšších nadmorských výškach – ideálne je nad 1500 m (treba si naplánovať výjazd napr. do Dolomitov..J).
Ak sa necítite dobre – ste unavený, máte plný nos, horšie sa Vám dýcha – treba tréning vonku radšej odložiť – mohli by ste si pohoršiť.
Pri tréningu, ale aj pri pobyte vonku treba používať slnečné okuliare a pokrývku hlavy – napr. prilbu na bicykli, čiapku so šiltom pri behu...
Treba obmedziť vetranie oknom a vetrať hlavne nad ránom, alebo po daždi, kedy je peľu
v ovzduší najmenej.
Po tréningu sa treba prezliecť (nie v spálni) a osprchovať sa aj s umytím vlasov. Spláchneme peľ z vlasov, obočia aj tváre, kde sa zo vzduchu zachytáva a mohol by vás dráždiť aj v noci.
Dobré je preplachovať si nos sprejom z morskou vodou alebo vincentkou (dostať v lekárni). Nefajčiť - dráždivé elementy ako tabak ešte viac stupňujú silu alergických príznakov. Otužovanie a podpora imunity – na zlepšenie imunitnej odpovede je veľmi dobrý IMUNOGLUKAN (hlivy ustricovej), ktorý zabezpečuje lepšiu ochranu pred vírusmi, parazitmi, baktériami a pri záťaži organizmu fyzickým a/alebo psychickým stresom.
2.Odstrániť príznaky (symptomatická liečba)
Symptomatické lieky – antihistaminiká, lokálne kortikosterody- .... – uľavujú od príznakov alergie, ale nezabránia návratu ťažkostí po prerušení liečby.
ANTIHISTAMINIKÁ sú lieky tlmiace alergiu, pretože blokujú účinok histamínu, ktorý spôsobuje všetky nepríjemné prejavy alergickej nádchy – svrbenie očí, podnebia úst, opuch sliznice nosa, kýchanie a podobne. Dnešné moderné antihistaminiká 2. (cetirizin – Zodac, Zyrtec, Cetirizin...) a 3. generácie (desloratadin – Aerius, levocetirizn-Xyzal, fexofenadín-Telfast, Fixit) sú bežnými a bezpečnými liekmi a napriek tomu, že každý jedinec na ne reaguje individuálne, väčšinou nespôsobujú ospalosť, majú rýchly nástup účinku a umožňujú dávkovanie len raz denne.. Antihistaminikami sa však nerieši podstata ochorenia, preto je najlepšie sa čo najskôr objednať
k špecialistovi a liečiť sa.
TOPICKÉ INTRANAZÁLNE KORTIKOSTEROIDY - sú potrebné hlavne pri výraznom upchatí nosa, spôsobeného opuchom nosovej sliznice, ale tiež nezabránia návratu ťažkostí po prerušení liečby (Rhinocort, Nasonex, Avamys, Flixonase..)
3.Riešiť príčinu ochorenia – ŠPECIFICKÁ IMUNOTERAPIA
Je jediná liečba, ktorá lieči samotnú príčinu alergických ochorení, je to vlastne zásah do samej podstaty ochorenia. Pacientovi postupne pridávame alergén, ktorý mu zapríčiňuje najväčšie ťažkosti, od najnižšej koncentrácie po najvyššiu a organizmus si vytvára vlastné protilátky proti alergénu. Môže sa podávať
v injekčnej, kvapkovej a už aj v tabletkovej forme. Riziko zhoršenia alergie sa vďaka imunoterapii výrazne znižuje, symptómy alergie poľavujú a klesá spotreba liekov. Tak je možné predísť zbytočnému zaťažovaniu a poškodzovaniu organizmu alergiou a prípadnému rozvoju bronchiálnej astmy.
BRONCHIÁLNA ASTMA
Ćo je bronchiálna astma? - Bronchiálna (priedušková) astma je chronické zápalové ochorenie tkaniva dýchacích ciest, pri ktorom sa vyplavujú zápalové mediátory (látky spôsobujúce zápal v dýchacích cestách), čo spôsobuje stiahnutie dýchacieho svalstva s opuchom dýchacích ciest a zvýšením ich reaktivity. Týmto sa výrazne zhoršuje kvalita nášho života.
Ako sa prejavuje? - Jedným z prvých varovných príznakov ochorenia je kašeľ po námahe alebo dlhodobý kašeľ, ktorý sa opakovane lieči antibiotikami bez zreteľného efektu. Astma sa môže prejavovať aj ťažkosťami s dýchaním po námahe, prípadne po infekcii dýchacích ciest, pričom sa pridružia aj piskoty sprevádzajúce dýchanie. Pri čerstvo sa rozvíjajúcej astme môže byť jediným príznakom ochorenia suchý, dráždivý dlhodobý kašeľ alebo kašeľ v určitých záchvatoch, a to najmä nadránom a po námahe.
Vyšetrenie u lekára
Najdôležitejšie pri ochorení bronchiálnej astmy je včasné stanovenie diagnózy. Každé oneskorenie liečby je pre chorého nepriaznivé, vzhľadom k možnej nevyliečiteľnej prestavbe pľúcneho tkaniva
v dôsledku zápalu. K skorej diagnostike napomáhajú FUNKČNÉ DIAGNOSTICKÉ METÓDY, pomocou ktorých zisťujeme akého typu a v akom štádiu je bronchiálna astma. Patrí k nemu aj základné funkčné vyšetrenie pľúc. Týmto vyšetrením sa však nemusia zachytiť žiadne zmeny funkčných parametrov. Špecifickými vyšetreniami sú provokačné testy, kedy sa pacientovi podajú látky napodobňujúce alergén, alebo sa zaťaží fyzickou námahou a porovnávaním jednotlivých funkčných parametrov zistíme, či nastala zmena, ktorá je typická pre bronchiálnu astmu.
Ako ju liečime?
Protizápalové lieky
K protizápalovým liekom pri liečbe astmy patria antileukotriény a inhalačné kortikoidy. Nový nesteroidný prístup ponúkajú antileukotriény (Singulair),pri podávaní ktorých neboli popísané vedľajšie účinky. Veľmi výhodná je možnosť, či prednosť podávania tabletkami jeden alebo dvakrát denne. Ak nie je dosiahnutá úplná stabilizácia stavu je nutné pacienta previesť na liečbu inhalačnými kortikosterosteroidmi. Tieto pôsobia ako dlhodobá protizápalová liečba bronchiálnej astmy, ale nie sú efektívne tesne pred fyzickou záťažou.
Uvoľňujúce lieky
Pri ťažkostiach pri športovom výkone sa tesne pred záťažou môže podávať inhalačná dávka tzv. uvoľňovačov, ktoré zvyšujú prietok vzduchu prieduškami. Tieto lieky však musia byť prísne ordinované odborníkom pre liečbu bronchiálnej astmy, čiže imuno-alergológom alebo pľúcnym lekárom.
ČO ŠPORT A ALERGIA, PRÍPADNE ASTMA, športovať, či nešportovať?
Rozhodne áno? Šport prináša pocit uvoľnenia, relaxácie a samozrejme neodmysliteľného vyplavovania endorfínov – „hormónov šťastia.“ Ľudia, ktorí pravidelne športujú sa cítia zdravšie, určite mladšie
a možno sú aj veselší. Samozrejme všetci pacienti liečení pre alergiu a bronchiálnu astmu, musia byť pravidelne sledovaní v ambulancii svojho lekára. Správne individuálne „ušitá“ liečba zvyčajne zabezpečuje bezpríznakové obdobie s možnosťou života vysokej kvality – čo znamená plnohodnotne pracovať, venovať sa svojim záujmom a športovať, dokonca aj na vrcholovej úrovni.
Mnohí naši, aj zahraniční športovci – astmatici - dosahujú pozoruhodné výsledky. Napríklad americký plavec Mark Spitz vyhral sedemkrát olympijskú medailu, španielsky cyklista Miguel Indurain, štyri roky po sebe víťaz Tour de France, šliapal do pedálov nielen s vetrom, ale aj s astmou opreteky. Astmatička Alison Streeterová, ktorej meno nájdeme niekoľkokrát v Guinnessovej knihe rekordov, preplávala už 43. raz kanál La Manche. Ako dieťa pritom trpela veľmi vážnou formou astmy, tú má však dnes pod kontrolou. Astmatička je aj tenisová jednotka Justine Heninová, ktorá sa najviac tešila zo získania zlatej medaily na letných olympijských hrách v Aténach. Aktívnu kariéru skončila ako svetová jednotka v roku 2008. Nepredbehnuteľná astmatička je britská svetová rekordérka Paula Redcliffová, držiteľka svetového rekordu v ženskom maratóne s časom 2:15:25, ktorý dosiahla v roku 2003 v Londýne. Zároveň je držiteľkou štyroch z piatich najrýchlejších časov v histórii. Mogens Jensen, dánsky astmatik, si v roku 2007 splnil sen, keď sa mu podarilo vyliezť na Mount Everest. Prekonal tak nielen seba, ale aj svoje problémy s astmou, ktoré sa pri studenom vzduchu zvyknú zhoršovať. A množstvo ďalších svetových aj slovenských športovcov - medailistov na vrcholových športových podujatiach.
Čo záverom ?
Čo teda robiť, keď je už diagnóza jasná? Treba si najmä uvedomiť to, že vlohy k alergii a astme sú celoživotné. Zo strany pacientov to chce spoluprácu a uvedomenie si, že ani subjektívne dobrý stav ešte nijako neznamená, že sám liečbu predčasne ukončí. Dnes už máme také diagnostické prístroje, že prakticky každému pacientovi dokážeme liečbu ušiť presne na mieru. Tak jeho stav bude dlhodobo stabilizovaný a on sa postupne buď celkom zaobíde bez liekov, alebo ich bude užívať minimálne, či
v dlhších časových intervaloch.
A potom veselo do prírody a s dobrou náladou a s úsmevom sa stretneme niekde na BIKU.
MUDr.Bergendiová Katarína, PhD
klinický imunológ a alergológ