Pneumoalergo

Alergická nádcha

Je dokázateľné, že výskyt alergických ochorení - ako je napríklad alergická nádcha, potravinová alergia, bronchiálna astma a ekzém - v posledných desaťročiach stúpa a stávajú sa závažným celospoločenským problémom.

ALERGICKÁ NÁDCHA je v podstate zápalové ochorenie nosa, vyvolané alergénom. Nepríjemné PRÍZNAKY, ako svrbenie nosa, hltana, zvukovodu a oka, kýchanie, vodnatý výtok z nosa, opuch nosovej sliznice a upchatie nosa, niekedy aj strata čuchu, výrazne zhoršia kvalitu života. Nádcha je definovaná ako chronická, pokiaľ sú prítomné aspoň dva z týchto príznakov minimálne 1 hodinu denne väčšinu dní.

Medzi vonkajšie faktory PRÍČINY VZNIKU alergickej nádchy patria veľmi často inhalačné alergény a to peľové alergény stromov, tráv, kvetov, burín, alergény roztočov, plesní, domácich zvierat, ale aj potraviny, lieky, hmyz a množstvo ďalších. Nádcha je veľmi časté alergické ochorenie, ktoré postihuje 10-20% obyvateľstva a to hlavne deti a dospelých v produktívnom veku. V posledných rokoch došlo

k 2-4 násobnému nárastu tohto ochorenia. Najviac sa s ňou stretávame u detí starších ako 10 rokov a u mladších dospelých. Riziko ochorenia nosovej sliznice je väčšie u ľudí pochádzajúcich z miest

a priemyslových oblastí. Podľa epidemiologických štúdií je známe, že až 60-80 % pacientov s bronchiálnou astmou majú zároveň aj chronickú nádchu.

Tieto údaje vedú k úvahám, že astma a chronická nádcha majú spoločný základ a veľa rovnakých rysov. Obidve patria medzi tzv. civilizačné choroby s vysokým nárastom prevalencie hlavne u detí
a mladých dospelých do 35 rokov žijúcich vo veľkých mestách. Vyznačujú sa chronickým priebehom s kolísavou intenzitou a veľkou premenlivosťou v priebehu aj v prejavoch a podľa niektorých autorov by bolo lepšie hovoriť o ALERGICKOM SYNDRÓME DÝCHACÍCH CIEST.

Alergia nie je len otázkou alergie napríklad nosa, oka, kože, pľúc a čreva (v prípade potravinovej alergie), ale je to jeden ucelený systém. Ak sa nelieči už v začiatkoch, stav sa môže pomaly zhoršovať. Napr. u ľudí so sennou nádchou je až 30% s diagnózou bronchiálnej astmy, ktorá sa môže objaviť už hneď, alebo ak sa alergická nádcha podcení a nelieči.

LIEČBA alergickej nádchy je komplexná a zahrňuje určité základné zložky:

Eliminačné opatrenia môžu byť veľmi účinné u alergického typu obtiaží, najviac v počiatočnom štádiu, kedy ešte nie je plne rozvinutá. U niektorých alergénov je ale ich eliminácia nemožná, alebo veľmi náročná pre pacienta, ale aj jeho okolie.

Alergénová imunoterapia (AIT) je zatiaľ jediná používaná liečba, ktorá je schopná zvrátiť priebeh ochorenia. Klinická skúsenosť posúva jej použitie do včasnejších štádií ochorenia a hlavným argu­ mentom je, že alergénová imunoterapia lieči alergiu systémovo. Je známy jej vplyv na znižovanie alergického zápalu, prevenciu rozšírenia vzniku precitlivelosti na ďalšie alergény, prevencia vzniku bronchiálnej astmy u pacientov s alergickou nádchou a pretrvávajúci efekt aj po jej ukončení. Jej ne­ výhodou je, že nie je v žiadnom prípade vhodná pre všetkých pacientov.

LIEKY PRI CHRONICKEJ NÁDCHE

Zásadou liečby akéhokoľvek ochorenia je, že vždy liečime „celého pacienta".

Antihistaminiká sú najčastejšie používané lieky pri liečbe alergickej nádchy. Sú to lieky, ktorých úlohou je tlmiť prejavy alergie prostredníctvom zablokovania účinku látky nazývanej histamín. Je to látka, ktorá sa tvorí v ľudskom organizme a spôsobuje alergické príznaky.

Uprednostňujeme prípravky II. generácie, u ktorých sú známe najviac požadované vlastnosti ideálneho antihistaminika. K nim patrí zlepšovanie kvality života, rýchly nástup účinku a 24-hodinové pôsobenie. Nežiadúce účinky sú podobné placebu, čiže je bez negatívnych účinkov na CNS (nespôsobujú ospalosť) a na kardiovaskulárny systém. Patria sem napr. cetirizine, loratadine a ich celý rad generík (tá istá účinná látku, len pod iným obchodným názvom). Najnovšie originálne antihistaminiká, ktoré sú na našom trhu, sú fexofenadine, desloratadine a levocetirizine. Účinnosť všetkých týchto liekov je individuálna, takže pacient musí spoločne s alergológom zvážiť, ktorý z nich mu zaberá najlepšie. Vhodné je nechať si na začiatku liečby predpísať len jedno balenie liekov na skúšku, mesačnú dávku. Pri niektorých z nich nie je vhodná kombinácia s alkoholom (to je dôležitá informácia vzhľadom na to, že antihistaminiká sa berú dlhodobo).

Liečbu antihistaminikami, ktoré sa užívajú perorálne, čiže cez ústa, je možné kombinovať aj s antihistaminikami i určenými do očí a nosa.

Kortikosteroidy, ktoré majú aj protizápalové účinky, sa používajú u pacientov s trvalými príznakmi, vrátane upchatia nosa. Treba ich používať denne. U nás sú známe beclometazon, budezonid a fluticazon a celý rad ich generík.

RHINOLIGHT je nová fototerapeutická metóda, ktorá môže pomôcť zlepšiť kvalitu života alergikov, pričom jej pôsobenie je bezbolestné a má rýchly účinok. Pri liečbe alergickej nádchy RHINOLIGHT-om ide o pôsobenie zloženého svetla vysokej intenzity (70% viditeľné svetlo, 25% UVA, 5% UVB). Táto fototerapia zabraňuje vyplavovaniu histamínu v sliznici nosa vyvolaného alergénom. Je to podporná liečba alergickej nádchy liekmi a alergénovou imunoterapiou, pomocou ktorej sa dajú zmierniť pretrvávajúce klinické príznaky. Používa sa najčastejšie u pacientov, ktorí nedostatočne reagujú na liečbu, alebo požívanie liekov je u nich kontraindikované - napr. výrazný útlm pri liečbe antihistaminikami, tehotenstvo, dojčenie, nevhodná kombinácia s inými liekmi a iné. Odporúča sa u pacientov starších ako 14 rokov. Aplikácia by mala byť v priebehu dvoch týždňov, pričom doba pôsobenia sú 2-3 minúty do každej nosnej dierky 2-3 krát za týždeň. Maximálny počet aplikácií je šesť. (zoznam centier: www. rhinolight.info).

ZÁVER
Pri vzniku alergie pôsobia dve zložky a to genetické faktory a vplyvy vonkajšieho prostredia, ale predpokladá sa, že práve tým hlavným dôvodom sú zmenené faktory vonkajšieho prostredia. Na jednej strane znečistené životné prostredie, aktívne a pasívne fajčenie, klimatizácia. V dôsledku tohto je sliznica dýchacích ciest poškodená a jej obranyschopnosť znížená, ale tiež sa zvyšuje agresivita peľových zrniek, ktoré majú zmenenú štruktúru. Na druhej stane je známy tzv. „západný spôsob života", budujúci určitú „sterilitu prostredia". Chýbajú ochranné faktory, typické pre starší životný štýl, ktoré vedú k zvýšenej odolnosti pre vznik alergického ochorenia. Napr. infekčné ochorenia, pri ktorých je mikrobiálna záťaž organizmu považovaná za ochranný faktor. Vtedy sa organizmus pri odpovedi na infekciu stimuluje a prevažuje jeden typ imunitnej reakcie organizmu. Pri nedostatočnej stimulácii sa zvyšuje druhý typ reakcie a zvyšuje sa možnosť vzniku alergického ochorenia. Čiže, dôležité je, aby deti žili tzv. normálne - ani vo veľkej špine, ani v sterilite.

Čo sa týka stravy v prvom rade by matka mala plne dojčiť minimálne 6 mesiacov. Ak dojčiť nemôže
a u dieťaťa je pozitívna alergická anamnéza, je dobré poradiť sa s pediatrom o používaní hypoalergénneho mlieka so štiepenou mliečnou bielkovinou. Keď je dieťa už staršie, novú potravinu do jedálnička treba zavádzať s odstupom 3-5 dní a sledovať, ako ju toleruje. Potraviny uvedené ako rizikové (čokoláda, vaječný bielok, kakao, citrusové plody) do jedného roka veku dieťaťu nepodávame. Ako pediater nepovažujem za dobré ani to, keď deti nemajú správne výživové návyky (napr. uprednostňujú rýchle občerstvenie tzv. fast food, sú prísni vegetariáni, či dokonca vegáni).

A každému odporúčam predovšetkým otužovanie, šport, výlety do prírody. Nie je dobré, keď mamičky žiadajú, aby ich alergické či astmatické dieťa bolo oslobodené od telocviku. Samozrejme, každé ochorenie prináša isté obmedzenia, ale ide o to, aby sa mu pohybové aktivity dieťaťa prispôsobili a nie aby sme ich celkom vylúčili.

MUDr.Katarína Bergendiová, PhD.