Hoci človek prespí v priemere asi 1/3 života, pomerne dlho sa problémom pri spánku nevenovala žiadna pozornosť. Pritom takmer tretina ľudí má so spánkom problémy. Jednou skupinou chorobných procesov vyskytujúcich sa práve počas neho, sú aj SPÁNKOVÉ PORUCHY DÝCHANIA (SPD). Sú to vlastne odchýlky dýchania, vznikajúce v príčinnej súvislosti so spánkom, ktorých následky však môžu pretrvávať a ohrozovať človeka aj po prebudení.

Jednou z najzávažnejších a klinicky najvýznamnejších spánkových porúch dýchania je spánkový apnoický syndróm – najmä jeho obštrukčný typ. Je to súbor príznakov spôsobený výrazným oslabením, resp. úplnou zástavou dýchania počas spánku s následným poklesom hladiny kyslíka v krvi. V praxi najčastejším typom je obštrukčný typ spánkového apnoického syndrómu, pri ktorom je prerušenie prúdu vdychovaného vzduchu spôsobené opakujúcou sa čiastočnou, alebo úplnou obštrukciou horných dýchacích ciest. Je to ochorenie, ktoré sa týka všetkých vekových skupín a oboch pohlaví a najvyšší výskyt je v skupine dospelých mužov vo veku 40 – 59 rokov.

Najtypickejším príznakom spánkového apnoického syndrómu je CHRÁPANIE a príčinou poškodenia jednotlivých systémov organizmu sú opakujúce sa znížené hladiny kyslíka v krvi a prerušovaný spánok. Najčastejšie sa spánkové poruchy dýchania spájajú s poruchami kardiovaskulárneho systému a

neuropsychickými poruchami. Kardiovaskulárne komplikácie sú častejšie u pacientov so srdcovým ochorením. Z neuropsychických príznakov sú najtypickejšie pocity únavy, malátnosti a denná spavosť. U pacientov sa však objavujú aj poruchy sexuálnych funkcií a poruchy sekrécie niektorých hormónov.

Problematika SAS presahuje rámec medicínskeho problému - stala sa problémom celospoločenským, zasahujúcim výraznou mierou najmä do ekonomickej a spoločensko – sociálnej oblasti (vysoké náklady na hospitalizáciu resp. ambulantnú liečbu, na dôsledky vyplývajúce z neuropsychických následkov – odškodnenie zdravotných následkov pracovných úrazov, vyplácanie poistiek, prostriedky vynakladané na sociálne dávky pri práceneschopnosti, invalidizácii pacienta, ...). Inou, možno závažnejšou skutočnosťou je fakt, že pracovné zaradenie mnohých pacientov si vyžaduje okrem odborných schopností aj vysokú dávku zodpovednosti a pozornosti. Následky neliečeného SAS a ostatných SPD môžu ohrozovať spoločnosť nielen vysokými možnými materiálnymi škodami, ale aj stratami na ľudských životoch (profesionálni vodiči, piloti, lekári, výškoví montéri, ...).

Znížená schopnosť myslieť, učiť sa, zhoršenie pamäti, zhoršenie intelektuálnych schopností, poruchy koncentrácie, celkovej psychickej výkonnosti spolu s extrémnou dennou spavosťou sa môžu odzrkadliť v interpersonálnych konfliktoch, v rodine aj na pracovisku, na zmene pracovného zaradenia a dokonca až stratou zamestnania.
Na disharmónii v rodinnom živote sa okrem chrápania (ktoré je častou príčinou rozvodov), psychických zmien a následných poruchách správania (striedanie afektívnych reakcií s depresívnymi náladami), podieľajú aj poruchy sexuálnych funkcií (poruchy potencie, strata libida, ...). Dôsledkom môže byť rozvod a úplný rozpad rodiny.
Človek s pokročilými štádiami SAS s rozvinutými neuropsychickými klinickými príznakmi
v kombinácii s výraznou dennou spavosťou nie je prakticky schopný normálnej spoločenskej existencie.

Za „zlatý diagnostický štandard“ sa celosvetovo považuje kompletné polysomnografické (PSG) vyšetrenie, ktoré je nutné realizovať v špecializovanom spánkovom laboratóriu.

LIEČBA syndrómu spánkového apnoe musí byť komplexná a závisí od typu, stupňa závažnosti, prítomnosti pridružených ochorení a je ovplyvnená aj prísnym individuálnym pohľadom. Jej cieľom je normalizovať dýchanie a spánok. V súčasnosti neexistuje univerzálna optimálna liečebná metóda.