Infekcia a astma
Bronchiálna astma je chronické (doživotné) zápalové ochorenie dýchacích ciest, ktoré sa prejavuje záchvatmi prevažne suchého a dráždivého kašľa, s pocitom dychovej tiesne nielen v kľude, ale aj po námahe a počuteľným dýchaním - „tzv. piskotmi“.
Veľká časť pacientov s bronchiálnou astmou prekoná svoje prvé astmatické ťažkosti v priebehu bežného vírusového nachladnutia. Je dokázané, že jednou z najvýznamnejších príčin zhoršenia astmatických obtiaží, zvlášť u detí, je vírusová infekcia. Ale tiež sú veľmi často príčinou zhoršenia priebehu u dospelých astmatikov.
Najčastejšou vírusovou infekciou, ktorá spôsobí ťažkosti v rannom detstve, sú respiračné syncytiálne vírusy (RSV). Tieto vírusy vyvolávajú do troch rokov okolo 50% všetkých respiračných ochorení spojených s piskotmi, a to prevažne v zimnom období. K ťažšiemu priebehu ochorenia (bronchiolitída- infekcia dolných dýchacích ciest) sú zvlášť náchylní kojenci vo veku 3-6 mesiacov a z tejto skupiny sú najviac ohrozené deti, ktoré sa narodili predčasne. Pacienti s bronchiálnou astmou sú zvlášť náchylní na rinovírusové infekcie, pretože na epitelových bunkách ich bronchov sú vo zvýšenej miere naviazané adhezívne molekuly ICAM-1, ktoré fungujú ako receptory pre rinovírus.
Vírusy chrípky
Vírusy chrípky sú ďalšou príčinou zdravotných problémov zimného obdobia, ktoré môžu byť spojené s piskotmi a zhoršením astmy. Malé deti a starí ľudia tvoria zvláštnu skupinu, u ktorej obvykle chrípkové ochorenie prebieha so závažnejšími prejavmi. Vírusy parachrípky nebývajú tak viazané na zimné obdobie ako predchádzajúca skupina vírusov a vyvolávajú ochorenie dýchacích ciest často s piskotmi a zhoršením astmatických ťažkostí v priebehu celého roku.
Rinovírusy
Rinovírusy boli tradične považované za vírusy vyvolávajúce bežné nachladnutia s dominantnými prejavmi nádchy u starších detí a dospelých osôb. V posledných rokoch sa dokázalo, že môžu byť rovnako príčinou závažnejších infekcii dolných dýchacích ciest, napr. zápalu pľúc, u malých detí. Rinovírusy sú jednoznačne najčastejším vírusovým spúšťačom záchvatov i exacerbácii (obdobie zhoršenia) prieduškovej astmy u starších detí a u dospelých.
V dôsledku vírusových infekcii môže dochádzať nielen k zhoršeniu astmy, ale aj k poruche imunity, buď na kratšiu alebo dlhšiu dobu. Ako a čo môže posilniť imunitu, aby sme sa vyhli týmto infekciám sa pokúsime naznačiť v nasledujúcich riadkoch.
K zvýšenej vnímavosti pre vznik recidivujúcich vírusových infekcii dýchacích ciest a následné alergického ochorenia vedie (podľa hygienickej hypotézy) aj absencia ochranných faktorov typických pre starší, tradičný životný štýl. Stačí spomenúť sterilné prostredie, menší počet detí v rodinách, či prehnanú a neraz zbytočnú liečbu antibiotikami. To všetko znižuje stimuláciu imunitného systému a tak spôsobuje znižovanie odolnosti, ale aj nárast alergií. Dnes už vo svete prevláda názor, že pokiaľ deti vyrastajú v prostredí, kde prirodzene prichádzajú do kontaktu s alergénmi (to je prostredie typické pre hospodárske dvory - deti na dedinách), sa dostatočne sa stimuluje imunitná odpoveď a je zreteľný aj nižší výskyt alergií. Čiže, dôležité je, aby deti žili tzv. normálne – ani vo veľkej špine, ani v sterilite. Tiež nadmerná liečba antibiotikami nielenže pôsobí nepriaznivo na stimuláciu imunitného systému, ale narušuje aj bakteriálnu flóru v čreve, pričom črevná sliznica je jedným z najdôležitejších faktorov imunitného systému pri rozvoji alergie a imunitnej odpovede. Našťastie, dnešné mamičky sú rozumnejšie, lebo nežiadajú od lekárov predpisovanie antibiotík vždy a za každú cenu. Niekedy, žiaľ, urobí chybu aj pediater a antibiotiká rodičovi ponúkne aj keď to nie je nevyhnutné. Obyčajne by sa však antibiotiká nemali predpisovať počas prvých troch dní od vzniku ochorenia.
Aby sme predišli zníženej odolnosti u detí, treba v prvom rade plne dojčiť minimálne 6 mesiacov. Ak dojčiť matka nemôže a u dieťaťa je pozitívna alergická anamnéza, je dobré poradiť sa s pediatrom
o používaní hypoalergénneho mlieka so štiepenou mliečnou bielkovinou. Keď už je dieťa staršie, novú potravinu do jedálnička treba zavádzať s odstupom 3-5 dní a sledovať, ako ju toleruje. Potraviny
uvedené ako rizikové (čokoláda, vaječný bielok, kakao, citrusové plody...) do jedného roka veku dieťaťu nepodávame. Ako pediater nepovažujem za dobré ani to, keď nemajú správne výživové návyky (napr. uprednostňujú rýchle občerstvenie tzv. fast food, sú prísni vegetariáni, či dokonca vegáni). Okrem toho by sme nemali používať parfumované kozmetické prípravky a plyšové hračky, a samozrejme, v domácnosti nefajčiť. Veľmi nepriaznivo na organizmus človeka pôsobí aj klimatizácia.
A každému odporúčame predovšetkým otužovanie, šport, výlety do prírody. Nie je dobré, keď mamičky žiadajú, aby ich alergické či astmatické dieťa bolo oslobodené od telocviku. Samozrejme, každé ochorenie prináša isté obmedzenia, ale ide o to, aby sa mu pohybové aktivity dieťaťa prispôsobili a nie aby sme ich celkom vylúčili. Napokon, tieto choroby trápia aj mnohých športovcov a pritom dosahujú špičkové výsledky. Veď aj fenomenálny americký plavec Mark Spitz bol aj v čase svojich najväčších úspechov pravidelne liečeným astmatikom.
Pri častých infekciách horných dýchacích ciest je v prvom rade je dôležité, aby pacienta dôkladne vyšetril praktický lekár, resp. pediater. Ten by mal vylúčiť prítomnosť chronického zápalového ložiska infekcie v organizme (napríklad nosné, alebo krčné mandle), prípadne anémiu, u detí nedostatok vitamínu D, ktoré sa tiež môžu prejavovať oslabenou imunitou. A po zvážení, keď je pacient častejšie chorý, čo je asi päťkrát za rok, alebo má nejaké prejavy alergie, ako je alergická nádcha, potravinová alergia, ekzémy a pod., ho treba odoslať k špecialistovi. Ten by mal následne zistiť, či pacient trpí alergickým ochorením, bronchiálnou astmou, poruchou imunity, alebo iným ochorením. Podľa anamnézy, laboratórnych vyšetrení, kožných testov a vyšetrení funkcií dýchania, ho potom môže začať cielene liečiť.
Na posilnenie imunity sa odporúčajú preparáty ľahko dostupné v u pacientov s miernym infekciami a k prevencii bežných nachladnutí. K tým najznámejším patria najmä výťažky z Echinacei, alebo prípravky z hlivy ustricovej (Imunoglukán). Obsahujú prírodný polysacharid stimulujúci imunitný systém človeka, ktorý je v lekárskych kruhoch známy už niekoľko desaťročí a získava sa z rôznych prírodných zdrojov, napríklad aj z pekárenských kvasiniek, ovsa, či húb. Okrem toho, v poslednom čase sa veľká pozornosť venuje aj črevnej mikroflóre a jej priaznivému ovplyvňovaniu tzv. probiotikami. Probiotiká sú živé kultúry mikroorganizmov– najčastejšie sú to Laktobacily, Bifidobaktery a iné, ktoré normalizujú črevnú flóru, pôsobia preventívne proti infekciám čreva a v dlhodobej štúdii má ich podávanie ochranný účinok aj proti alergiám. Otužovanie má pri liečbe porúch imunity a alergických ochorení veľký význam. Teplota prostredia hrá pri alergiách výraznú úlohu – najmä jej kolísanie. Náhle zmeny teploty prostredia (prechod z tepla do chladu) môžu vyvolávať klinické prejavy na slizniciach horných, stredných aj dolných dýchacích ciest, alebo očných spojovkách. Postupným otužovaním môžeme v slizniciach vytvoriť obranné mechanizmy, ktoré zmierňujú alebo regulujú tieto prejavy. Denný režim dnešných detí vo väčšine prípadov nezodpovedá ich potrebe. Deti málo spia, nekvalitne sa stravujú, sú často stresované a majú nedostatočný pohyb a pobyt na čerstvom vzduchu. Dôsledkom toho je aj znížená telesná zdatnosť, malá otužilosť, vyčerpanosť a znížená odolnosť proti chorobám.
Pri opakovaných infekciách, ktoré sa už nedajú zvládnuť u obvodného lekára treba navštíviť odbornú ambulanciu, kde lekár podľa klinického stavu a výsledkov laboratórnych vyšetrení pacientovi naordinuje, ak je potrebné, špeciálnu imunomodulačnú liečbu.
MUDr.Katarína Bergendiová, PhD.