(spracovali: K. Bergendiová, M. Drugdová, B. Drugda, M. Brezina)

Na našom pracovisku využívame len tie vyšetrovacie metódy a liečebné postupy, ktoré majú oporu v štandardných diagnostických a liečebných postupoch a sú v súlade s princípmi medicíny založenej na dôkazoch (evidence based medicine). Preto v našom centre neposkytujeme žiadne liečebné postupy z oblasti alternatívnej medicíny a liečiteľstva (napr. homeopatiu, akupunktúru a pod.).

Pozn.: Pri tých chorobách (ide zvyčajne o choroby so zriedkavým výskytom), ktoré nemajú odbornými spoločnosťami či inými autoritami určené štandardné terapeutické postupy, pristupujeme k liečbe na základe poznatkov v odbornej literatúre a našich vlastných skúseností.

Štandardné terapeutické postupy sú dôležitým nástrojom pre zabezpečenie kvality liečby. Nemenej významným prvkom je aj kontrola kvality liečby, pri ktorej sa využívajú merateľné parametre zdravia, resp. choroby, ktorými sa dá kvantitatívne určiť stupeň poškodenia (orgánu, orgánovej funkcie), resp. dá sa objektívnejšie určiť odpoveď pacienta na liečbu. Najjednoduchším príkladom je hypertenzná choroba: Pacient sa môže cítiť celkom dobre, občasným príznakom nepripisuje význam – ale ak mu lekár štandardizovaným spôsobom nameria zvýšené hodnoty krvného tlaku, je to jednak podnet na doplnkové vyšetrenia zamerané na objasnenie pôvodu hypertenzie a včasnú diagnostiku komplikácií, ktoré hypertenziu sprevádzajú, jednak je to dôvod na liečbu, lebo medicínskymi štúdiami je dokázané, že neliečená hypertenzia zvyšuje chorobnosť, zvyšuje mortalitu a skracuje život..

Objektivizovať odpoveď pacienta na liečbu je veľmi dôležité, lebo hodnotenie liečby podľa subjektívneho vnímania príznakov zo strany pacienta je značne nespoľahlivé (aj keď z pohľadu pacienta je úprava chorobných príznakov podstatným kritériom úpešnosti liečby).

Úskalia zabezpečenia kvality liečby a kontroly kvality si objasnime na príklade prieduškovej astmy – jednej z najčastejších chorôb, ktoré v našom PAC komplexne liečime.

Astma - zabezpečenie kvality, kontroly účinnosti a bezpečnosti liečby.

Podstata astmy je v dvoch chorobných procesoch, ktoré sa vzájomne pri utváraní chorobných príznakov dopĺňajú, prípadne posilňujú.

Jednou takouto zložkou je bronchospazmus, t.j. chorobný kŕč prieduškového svalstva. Úlohou tohto svalstva je regulácia prierezu priedušiek. Pri astme však je táto funkcia chorobne prestrelená do tej miery, že cez priedušky zúžené v dôsledku bronchospazmu pacient dýcha s ťažkosťami, s vynaložením zvýšenej práce, čo sprevádza pocit dusenia až pocit vážneho ohrozenia života. Až do polovice osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa bronchospazmus považoval za podstatnú chorobnú črtu astmy a liečba sa zameriavala na jeho uvoľňovanie. Na liečbu bronchospazmu pri astme sa v priebehu desaťročí vyvinulo niekoľko skupín dobre účinných liekov (beta2mimetiká, deriváty atropínu s parasympatolytickým účinkom, teofylín a jeho deriváty). Je paradoxom, že tieto lieky - hoci pacientovi zvyčajne prinášajú rýchlu úľavu – nie sú liekmi, ktoré by zásadným a priaznivým spôsobom ovplyvnili priebeh a prognózu choroby.

Priebeh a prognózu pri astme totiž najvýznamnejšie ovplyvňuje osobitný druh zápalu postihujúceho priedušky astmatického pacienta. Tento zápal podporuje bronchiálnu hyperreaktivitu, t.j. chorobne zvýšenú náchylnosť na bronchospazmus. Čo je ale podstatné – ak je tento zápal neliečený, má za následok remodelovanie, t.j. chorobnú prestavbu štruktúry priedušiek. Toto remodelovanie napokon môže vyústiť až do nezvratných zmien znižujúcich kvalitu života, obmedzujúcich až invalidizujúcich postihnutého astmatika, resp. skracujúcich život.

Pri liečbe tohto zápalu sa využívajú predošetkým kortikosteroidy, ktoré ako jediná skupina protiastmatických liekov majú poprednými svetovými odbornými spoločnosťami (European Respiratory Society, American Thoracic Society, American Academy of Allergology and Clinical Immunology) priznaný status chorobu modifikujúceho lieku. To je taký liek, ktorý dokáže priaznivo pozmeniť až úplne zastaviť chorobné procesy (remodelovenie) a tým zásadne zlepšiť prognózu ochorenia. Kortikosteroidy sú lieky odvodené od glukokortikoidov – hormónov, ktoré sa tvoria v kôre nadobličiek. Aj keď v liekových molekulách kortikoidov sú ich hormonálne účinky potlačené (akcentovaný je ich protizápalový účinok), pri dlhšom podávaní, resp. pri podávaní vyšších dávok sa ich hormonálna aktivita môže prejaviť istým spektrom nežiaducich liekových účinkov. Treba zdôrazniť, že v laickej populácii prevládajú neprimerane zveličené obavy z užívania kortikostertoidov (kortikofóbia). Malé dávky inhalačných kortikosteroidov typu beklometazon, budezonid, flutikazon, mometazon (do 400 m g/deň) nemajú u naprostej väčšiny pacientov žiadne vedľajšie účinky. Pri dlhodobom podávaní vyšších dávok inhalačných kortikosteroidov a osobitne potom pri tzv. systémovom podávaní kortikosteroidov (formou tabletiek alebo injekcií) treba rátať aj s možným výskytom vedľajších účinkov liečby. V takýchto prípadoch lekár zvažuje liečebný prínos podávania lieku, oproti potenciálnym negatívam pre pacienta vyplývajúcim z vedľajších účinkov, prípadne k liečbe priraďuje pomocnú liečbu zameranú na predchádzanie či potlačenie vedľajších účinkov.